Vhodná strava (áhára) a životný štýl (vihára) sú neoddeliteľné súčasti ajurvédskej terapie napravujúce narušenú psychosomatickú rovnováhu organizmu a sú nevyhnutné na udržanie našej individuálnej konštitučnej rovnováhy troch dóš, ktorá zaručuje naše zdravie.
Ajurvédske stravovanie
Terapia ajurvédskou stravou (áhára) predstavuje uvedomelú prípravu a konzumáciu vhodne zvolených potravín, ktoré sú v súlade s našou dóšickou konštitúciou. Také jedlo sa potom stáva naším liekom, ktorý zásadne ovplyvňuje stav nášho fyzického, mentálneho, emocionálneho a duševného zdravia. Je preto veľmi užitočné riadiť sa pôsobením šiestich chutí (sladká, kyslá, slaná, pálivá, horká a trpká) a rešpektovať niekoľko praktických zásad:
neprejedať sa- nepiť ovocné džúsy v priebehu jedla
- nepiť chladenú vodu
- nejesť pred siedmou hodinou rannou a po siedmej hodine večernej
- dbať na vhodné kombinácie potravín
- jesť v pokojnom a príjemnom prostredí
Odporúčania pre stravovanie ľudí s prevahou vata dóše
Odporúčania pre stravovanie ľudí s prevahou pitta dóše
Odporúčania pre stravovanie ľudí s prevahou kapha dóše
Nie ste si istí, aká je vaša prevažujúca dóšická konštitúcia? Vyplňte si online dóšický test!
Základné druhy stravy podľa ajurvédy
Ajurvéda rozlišuje potravu na satvickú, radžasickú a tamasickú podľa svojho účinku na psychiku človeka. Každá potravina sa vyznačuje jednou z týchto troch kozmických kvalít (gun):
- Sattva je kvalitou svetla, poznania a harmónie
- Radžas predstavuje energiu, pohyb a neustálu činnosť
- Tamas zastupuje temnotu, nečinnosť a spánok
Ľudia, ktorí prevažne jedia prirodzene sladkú sattvickú stravu, ako je ryža, jačmeň, sladké zemiaky, červená alebo žltá šošovica, zelenina, 
ovocie, orechy, mlieko, syr, trstinový sirup a med, sú láskaví, pokojní, optimistickí a nadšení. Ľudia, u ktorých prevláda radžasická strava v podobe fermentovaných a vyprážaných jedál spolu s pálivými, slanými a kyslými doplnkami, ako je kari, chilli, fazuľa, soľ, korenie, nakladaná zelenina, ocot, kyslá smotana, káva, coca-cola a zelený čaj, majú sklony k podráždenosti, nervozite a netrpezlivosti. Ľudia, ktorí majú v obľube tamasickú stravu s prevahou horkej a trpkej chute, ako sú mäso, ryby, huby, vajcia, cibuľa, cesnak, alkohol či zvyšky včerajšieho jedla, a ktorí vyhľadávajú sladkosti z rafinovaného cukru, mliečne výrobky, jogurty a zmrzliny podliehajú únave, skleslosti a pesimistickým náladám.
Stravu je vhodné adekvátne upravovať v súvislosti so zmenami ročných období. Na jeseň a v zime (obdobie vaty) by sme mali dávať prednosť teplému jedlu a pitiu a sýtejšej a mastnejšej strave. Je dobré jesť viac sladkých, kyslých a slaných potravín a menej horkých a trpkých jedál. Vyhnite sa suchým a surovým potravinám. V horúcom letnom období (pitta) klesá tráviaca sila, a preto máme menší hlad alebo nemáme chuť do jedla. Je dobré vyberať studené jedlá, ovocie a zeleninové šaláty. Je dobré dávať prednosť sladkej, horkej a trpkej chuti a vynechať kyslé a pálivé jedlá. Na jar (obdobie kaphy) dávajte prednosť ľahkej a suchej strave. Vyberajte teplé jedlá a teplé nápoje. Je dobré jesť štipľavé jedlá a dávať prednosť horkej a trpkej chuti pred kyslou a slanou. To pomáha dôležitému jarnému detoxikačnému procesu. Odporúča sa obmedziť sladké.
Ajurvédsky životný štýl
Terapia zdravým životným štýlom (vihára) je najprirodzenejším prostriedkom a takzvanou „strednou cestou“ na dosiahnutie telesnej a duševnej rovnováhy. Neznamená to potláčať svoje potreby, ale naučiť sa ich ovládať a žiť v súlade so svojou konštitučnou prirodzenosťou a vnútorným vedením svojej duše (átman), ktorá je samou podstatou života a skutočným zdrojom schopnosti nášho uzdravenia.
Pokiaľ dokážeme teda zaradiť do svojho denného režimu cvičenie jogy a meditácie, potom nám to pomôže vnímať vnútorné vedenie svojej duše. Pravidelná meditačná prax môže zahŕňať telesné pozície (ásany), dychové cvičenia, opakovanie mantier alebo vizualizácie, ktoré majú za cieľ upokojiť a stíšiť našu myseľ, aby sme mohli pocítiť mier, lásku a súcit v našom srdcovom centre uprostred hrude (anáhata čakra). Bez meditácie alebo akéhokoľvek iného duchovného rituálu, podľa tradičných náboženských alebo kultúrnych zvyklostí, nemá náš život žiadne skutočné zázemie v podobe vnútornej istoty, stability, sebadôvery a rovnováhy.
„Menšia ako najmenšia, väčšia ako najväčšia, duša dýcha v skrytom srdci človeka.“ - Kathópanišad
Ajurvédska medicína apeluje predovšetkým na vedomú prevenciu a zdravý životný štýl, pretože pôvod väčšiny chorôb je zo sedemdesiatich percent skrytý v nesprávnej životospráve, ktorá spôsobuje poruchy jednotlivých dóš. Narušenie konštitučnej rovnováhy je vždy ľahšie liečiť v ich začiatkoch ako v pokročilých štádiách, kedy sa začne prejavovať vo forme najrôznejších ochorení. Preto úspech ajurvédskej terapie závisí najmä od konzumácie správnej stravy a tiež od našej ochoty zmeniť v každodennom živote niektoré doterajšie návyky a stereotypy, ktoré často stoja pri koreni našich zdravotných problémov.
Súčasný moderný štýl života výrazne prispieva k narušovaniu našej dóšickej rovnováhy, pretože sme neustále vystavení situáciám, ktoré v nás vyvolávajú pocity obáv, strachu, neistoty alebo agresivity. Nesprávna strava alebo nevhodná kombinácia potravín, konzumácia mäsitých alebo vyprážaných jedál, tukov a sacharidov, alkoholu, kávy alebo užívanie tabakových výrobkov a chemických liečiv narúša rovnováhu všetkých troch dóš. Obľuba vysokých rýchlostí pri jazde alebo športe a neustále cestovanie autom alebo lietadlom spôsobuje nervové rozrušenie, ktoré zvyšuje vata dóšu.
Komunikácia na sociálnych sieťach, sledovanie správ, informácií a reklám prostredníctvom internetu alebo v hromadných oznamovacích prostriedkoch ovplyvňuje svojím nátlakovým charakterom a podprahovou formou presviedčania slobodnú vôľu jednotlivca a jeho myslenie i rozhodovanie. Mediálne šírenie prevažne negatívneho a jednostranného spravodajstva a priamy prenos konfliktov a násilia zvyšuje vata a pitta dóšu a stimuluje inštinktívne emócie nepriateľstva, neistoty a strachu. Dôraz na materiálne hodnoty v podobe peňazí, majetku, úspechu a moci dominuje nad prirodzenou potrebou aktívneho rozvoja spirituálneho aspektu života.
Každodenný život našej civilizácie je poháňaný iba bežnými ekonomickými nástrojmi medzi ktoré patrí vytváranie nedostatku, dopytu a stimulácie, zvyšovanie efektivity práce, zisku a odmeny a produkcia zábavného priemyslu pre okamihy voľného času, pohodlia a odpočinku. To je dôvod, prečo
často zažívame pocity presýtenosti, mentálneho nepokoja, duševnej prázdnoty, frustrácie a nespokojnosti. Je preto potrebné sa navrátiť ku koreňom spirituálnej podstaty života a prijať základné nápravné opatrenia v podobe úpravy priorít a správneho denného režimu (dináčarja), aby sme mohli uviesť život do prirodzenej rovnováhy v podobe fyzického a duševného zdravia.